Choď na obsah Choď na menu
 


Kam sa podel (ra)?

rip-ra.jpg

V tichosti, bez fanfár, alebo dychovky z Cajly a bez slova vďaky sa s nami, čitateľmi PEZINČAN-a, rozlúčil mnohoročný a nevšedne plodný autor tohto mestského mesačníka bez redakčnej rady a tým aj bez širšej spoločenskej kontroly. Keď novinám odíde takýto autor, ktorý každý mesiac sám zaplnil veľkú časť novinových strán (najmä tie predné), desiatku rokov vytváral svojimi názormi a informáciami úroveň média, tak sa médium s takýmto autorom aj patrične rozlúči a svojim „verným čitateľom“ oznámi, že odteraz od (ra) už nebude ani písmenko. Náš milovaný (ra) nezomrel. Po tom, čo jeho autorskú identitu demaskoval sám jeho stvoriteľ a my sme mu  rukolapne dokázali, že vieme, kto je (ra), už nebolo ani v pezinských malomestských pomeroch možné, udržiavať túto primátorovou samopropagandou stvorenú „osobu“ pri živote. Musela odísť.

 

 

Stroj propagandy sa zastaviť nesmie. A tak sa pod článkami objavil nový autor – (MsÚ). Trochu divné meno, ale budiž! Pokiaľ to neznamená skratku, za ktorou sa skrýva plný názov Mestský úrad. Lebo, ak je to tak, potom asi moje predstavy o tom, že  ú r a d  je niečo, čo má byť objektívne k všetkým bez rozdielu, že nemá sortírovať obyvateľov podľa ich súkromných a politických názorov, ale má konať iba v intenciách zákona, utrpeli malý šok. A rozhodne by mestský úrad nemal verejne hodnotiť politických nominantov samosprávy, napr. poslancov. Tak, ako sa to podarilo nášmu novému (staronovému, alebo len premenovanému?) autorovi MsÚ v júlovom vydaní PEZINČAN-a, kde si z jeho stránok urobil vlastnú tabuľu cti (poslanci hlasujúci za) a tabuľu hanby na ktorú napísal mená poslancov, ktorí „projekt nepodporili“. Aj napriek tomu, že sa  zdržali hlasovania a ani nehlasovali proti.  Majú na to právo. Pod takýmto hodnotiacim úsudkom podpísaný MsÚ (rozumej Mestský úrad), vedený právnikom a dlhoročným byrokratom, by mal vedieť, že je rozdiel medzi „projekt nepodporili“„zdržali sa“, čo je neutrálna informácia, respektívne overiteľný fakt. Navyše založený na slobodnej vôli voleného poslanca a majúci opodstatnenie v ústave a zákonoch. Nakoniec, slobodu „zdržať sa, či byť proti“ sme si kedysi vyštrngali a časy jednotného hlasovania „za projekty“ predložené verchuškou sa už mali dávno pominúť.  

 

Slová ako „projekt nepodporili“ je, prinajmenšom z počítačovej klávesnice Mestského úradu, subjektívne hodnotenie, ktoré mu neprináleží a ktoré podsúva verejnosti jednostranný obraz nejakých záškodníkov medzi poslancami, ktorí z nejakého dôvodu niečo dobré nepodporujú. Možno mali dobré dôvody v predloženej forme „projekt nepodporiť“. Navyše takéto hodnotiace stanovisko nepatrí do správy, ale do komentára a takýto prípadný komentár nepatrí do médiá vydávaného samosprávou pre občanov mesta za peniaze občanov mesta. Ale aj takýchto komentárov sme  sa už kedysi dožili, keď sa primátor v PEZINČAN-ovi sám seba pýtal: „Márne sa pýtam, čo s takýmito ,,podrazákmi, babrákmi a mizerákmi" robiť? Vôbec si ich nevšímať, alebo hneď na nich podať trestné oznámenie za ohováranie?“ Za viac ako osem (!) rokov, ktoré odvtedy ubehli, žiadne oznámenie pre ohováranie nepodal, ba ani slovník veľmi nezmenil a z pozície primátora nič neurobil, aby zatuchlý nedemokratický smrad urážania svojich kritikov zo stránok PEZINČAN-a vyvetral.

 

A čo už povedať na takúto „perlu“ z klávesnice (staro)nového autora: „Vedenie mesta tiež nebude reagovať na diletantské, niekedy až primitívne, no najmä nepravdivé tvrdenia „tiežodborníkov“, ktoré sa objavili k tejto problematike na diskusných fórach či na facebooku (ich autormi sú stále tí istí kverulanti a mizeráci)“ ? Spomínané „diskusie“ neodborníkov boli k protichodným vyjadreniam pána primátora a prednostu MsÚ v celoštátnych médiách k situácii po rozsudku Najvyššieho súdu. Verím, že len nedopatrením si MsÚ doteraz, od 19. júna 2015, nesplnil zákonom uloženú povinnosť, rozsudok zverejniť na informačnej tabuli. Alebo je to nový spôsob komunikácie MsÚ, ako priživovať diskusie „na diskusných fórach či na facebooku“ a potom autorom nadávať, že „sú stále tí istí kverulanti a mizeráci“?

 

Asi len toľko, že (ra) zdochol, nech žije (MsÚ)!

 

Na konci videa je hlasovanie o návrhu poslanca Milana Grella, aby sa zriadila redakčná rada PEZINČAN-a. Prečo nie je, sa treba pýtať tých poslancov, povedané solgovštinou, ktorí „nepodporili tento projekt“, resp. slušne povedané - demokraticky sa zdržali, alebo boli proti. Ale predtým si ešte vypočujte tirády primátora, prečo to nejde, aké je to nepraktické, aké hektické je tempo prípravy tohto mesačníka a že v meste nežije dosť odborníkov a osobností do redakčnej rady...

 

 

NA MARGO

S priateľmi, podobnými kverulantami, ako som ja, som sa pokúsil o  rozšifrovanie skratky (MsÚ) pod ktorou vystupuje náš nový, ako to aj vyzerá, aj dosť plodný autor. Jeden z kverulantov ponúkol vysvetlenie s odvôvodnením pomocou klasikov našej literatúry. Že vraj skratka by sa dala čítať aj ako Mestský úd... Lebo aj klasici slovenskej literatúry písali o „údoch výboru“, „vážnych údoch obce i cirkvi“ (B. S. Timrava), alebo o „údoch slávneho magistrátu“ (M. Kukučín), alebo aj o tom, že „organizácia starala sa o denné potreby svojich údov“ (Ľudo Zúbek). Toho by sme mali brať v Pezinku fakt vážne. Napísal životopisný román o Jánovi Kupeckom, obľúbenom maliarovi nášho najvyššieho. Takže, medzi tým údom a úradom nejaké to súznenie aj bude...

 

 

A keď uvážime, čo  na túto tému píše spisovateľ Ľudo Zúbek, vieme už aj motiváciu, prečo náš mestský úd (MsÚ) takto vypisuje proti tým, čo „projekt nepodporili“, alebo diskutujú verejne (sociálne siete) o verejných záležitostiach, ktoré povedané s Kukučínom nejaký „úd slávneho magistrátu“ pokašľal (napr. či mesto má, alebo nemá platný územný plán).  Autorovi skrývajúcemu sa za značkou (MsÚ) ide, ako skoro vždy, ako predtým autorovi (ra) len „o denné potreby svojich údov“. Rozumej, poistenie si funkcie na čo najdlhšie a tým aj platu a odmien. Pokojne sa pod to podpíšem. Aj tak všetci vedia, že som od narodenia

 

Mizerák a k tomu ešte Vladimír