Choď na obsah Choď na menu
 


Kam až zájde PEZINČAN?

odpoved-na-clanok_ilustr.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

Diktátor Stalin v r. 1943 vydal smernicu, že členovia jeho strany musia neustále diskreditovať a znevažovať česť svojich kritikov, že ich treba nazývať stále dokola fašistami, nacistami, alebo antisemitami, lebo toto spojenie sa po dostatočne dlhom opakovaní stane pre verejnosť skutočnosťou. Dnes by Pezinčania ťažko uverili že som fašista, alebo nacista. Nálepky sa zmenili. Metódy niektorých diktátoríkov nie. Držia sa ich, ako zažraná špina. Ukážkou v tunajších podmienkach bolo zverejnenie článku SŤAŽOVATELIA v januárovom čísle Pezinčana. Redakcii som dňa 17.2.2016 o 14:12hod. elektronicky poslal mail so žiadosťou o zverejnenie odpovede na daný článok. Keďže redakcia môj text v nasledujúcom čísle nezverejnila, urobím to teraz sám. Aby zostala stopa v čase, ako hlboko môže zdegenerovať nekontrolovaná moc v podmienkach jedného slovenského okresného mesta. Až rozum zostáva stáť nad tým, čo dokáže urobiť médium „patriace“ obyvateľom mesta a mestský úrad (tak sa pod článok podpísali), žijúci z peňaženiek obyvateľov Pezinka.

 

clanok-cb-farba.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Originál nájdete TU a TU.

 

 

 

 

 

 

 

 

Redakciou nezverejnený text odpovede na daný článok:

 

Ad: Sťažovatelia (Pezinčan, január 2016)

V januárovom čísle tohtoročného Pezinčana sa moje meno ocitlo v článku „Sťažovatelia“ v súvislosti s mojimi žiadosťami o poskytnutie informácií týkajúcich sa správy vecí tohto mesta. Dôvod je jednoduchý, skôr než publikujem blog o dianí v tomto meste, overujem si fakty a žiadam o sprístupnenie dokumentov. Spolu podnetov a žiadostí o informáciu adresovaných mestu Pezinok nebolo uvádzaných 91,  ale nie viac ako 30 a podnetov na prešetrenie zákonnosti konania priamo primátora bolo nie ako uvádzaných „bezmála desať“ ale len dva.  Dokonca pre vzbudenie dojmu väčšej serióznosti sa v úvode opiera o bližšie nešpecifikované vyjadrenie Najvyššieho súdu SR, v dôsledku ktorého si čitateľ nedokáže overiť, kedy, kde a čo konkrétne obsahovalo.

 

 

Zastávam názor,  že obsah článku,  podpísaného  značkou „MsÚ“,  ktorá označuje podľa stanoviska mesta Pezinok „kolektívnu prácu vedúcich pracovníkov MsÚ“, pravdepodobne zámerne  nerozlišuje medzi zákonom o sťažnostiach, kde osoba označená ako sťažovateľ poukazuje na konkrétne nedostatky a požaduje ich nápravu a zákonom o slobode informácií, kde si žiadateľ len žiada informácie, ktoré ho zaujímajú a ktorými úrad disponuje.

 

 

Zamestnávam vraj „z rozmaru“ fúru úradníkov mestského úradu a stojí to aj nemalé peniaze.  Som presvedčený, že článok nadnáša a skresľuje namáhavosť činností spojených s poskytovaním informácií, pričom mu nie je neznámy judikát Najvyššieho súdu SR, ktorý hojne v odpovediach využíva, v zmysle ktorého úlohou mesta nie je informácie spracovávať do požadovanej podoby alebo ich vyhodnocovať. Takéto informácie nie je povinné poskytovať. Je pre mňa  absurdné, ak sa kolektív vedúcich pracovníkov MsÚ sťažuje, že musí plniť to, čo mu ukladá zákon o slobode informácií, ktorý je jedinou pákou verejnosti, aby samospráva bola transparentnejšia. Som názoru, ak volený predstaviteľ pokladá odpovedanie na otázky obyvateľa za márnenie času, energie a peňazí, mal by sa uchádzať o iné spoločenské uplatnenie. Okrem toho, informácie, ktoré som získal, som verejne sprístupnil na www.pezinok-nahlas.estranky.sk, teda k nim dostali prístup všetci, ktorých zaujíma aj druhý pohľad na správu mesta. Problém teda asi nebude v množstve či nepravdivosti mnou zverejňovaných informácií, ale v nepríjemnosti mojich otázok a ich prezentovaní verejnosti.

 

 

Mám za to, že cieľom článku teda nebolo objektívne  informovať, ale navodiť dojem, že konkrétny občan, ktorý si uplatňuje svoje ústavné právo na informácie a verejne sa k nim vyjadruje, spôsobuje tým mestu škodu a zaslúži si verejne dehonestovať. Má to byť výstraha aj pre ostatných občanov mesta? Prečo teda  pri „sťažovateľovi“, ktorý sa obracal na súd, zachoval kolektív MsÚ zákonnú anonymitu osobných údajov a označil ho slovným spojením „nemenovaný občan Pezinka“ a mne takéto právo evidentne odoprel?

 

 

Nedá mi sa na záver nespýtať „kolektívu vedúcich pracovníkov MsÚ“, z akého titulu zhromažďujú údaje od prokuratúry, súdu, či z vlastnej činnosti o svojich občanoch, kde sú hranice a čo bude ďalšou odplatou za kritiku ich hospodárenia s peniazmi, ktoré za nás spravujú?

 

Vladimír Mizerák

 

 

 

ziadost_01.jpgziadost_02.jpg

ziadost_03.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tento text, reagujúci na klamstvá, som chcel, aby redakcia PEZINČAN-a zverejnila. Poslal som aj zdôvodnenie, kde sú v článku „Sťažovatelia“ od autora MsÚ nepravdivé, klamlivé a moje dobré meno poškodzujúce informácie v zmysle  zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Vo februárovom čísle PEZINČAN-a neuverejnili z môjho textu ani písmenko. Zákon nezákon. Morálka nemorálka.

 

 

 

 

 

 

 

Na margo

Úrady musia viesť zoznamy žiadostí a žiadateľov o informácie v zmysle zákona 211/2000 Z. z. Takáto povinnosť im vyplýva zo zákona. Tak som sa spýtal, že koľko že som tých žiadostí v minulom roku adresoval MsÚ v Pezinku? Bolo ich 91, ako tvrdí autor člnku MsÚ, alebo menej?

odpoved-cervena.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tu je odpoveď. K nej v priloženom zozname ich bolo...30! Presne toľko, koľko som uviedol v reakcii, ktorú neuverejnili.  Kam zmizlo tých 61 ďalších žiadostí a podnetov? Nikam! Lebo proste nikdy neboli a niekto, skrývajúci sa za značku "MsÚ" si ich vymyslel. Aj človek, ktorý opakoval maturitnú skúšku z matematiky, vie,  že 30 je menšie číslo ako 91 a nevyzerá tak propagandisticky veľkolepo ako trikrát väčšie číslo... Rovnako ako počet podnetov  na prokuratúru. Tie tiež vymyslela  referentka?  Klamstvo sa v tomto meste  stalo pracovnou metódou mocipánov.

 

 

Ako som sa dnes dozvedel, tak  „kolektív“ tvoria primátor, obaja viceprimátori, prednosta MsÚ, hlavná kontrolórka (vraj garant nezávislosti pri kontrole konania samosprávy...), náčelník MsP a vedúci oddelení. To akože sa mám teraz ísť sťažovať na porušenia Etického kódexu predstaviteľmi samosprávy hlavnej kontrolórke? Všetci títo klamári a ohovárači vedia, že „došlo k omylu“, že publikovali nepravdivé informácie s cieľom dehonestovať konkrétneho občana v očiach verejnosti, no napriek tomu nebola zverejnená moja odpoveď, ale ani žiaden vlastný redakčný, ospravedlňujúci sa. A  dnes sa mi  dostalo z mesta ďalšieho  vyjadrenia: „...Na skutočnosti , že došlo k omylu v počte Vašich podaných žiadostí v roku 2015, nič nemení na tom , že Vami požadovaných informácií v rámci daných žiadostí bolo 140 a pracovníci mesta Pezinok sa im venovali ešte vo väčšej miere ako bolo uvedené.“ 

 

 

To už necháme na súd....

-vm-